Spravodlivejšie voľby
Slovensko už dlho stojí na križovatke, kde sa čoraz viac ukazuje, že náš volebný systém potrebuje modernizáciu. Chceme návrh, ktorý by zlepšil regionálne zastúpenie v parlamente a zároveň podporil vznik stabilných a pluralitných vlád. Už desaťročia používame volebný model, ktorý bol nastavený ešte v ére Vladimíra Mečiara. Zavedením jedného celoslovenského obvodu sa v 90. rokoch vytvoril systém, ktorý síce formálne zjednodušil prepočet hlasov, no v skutočnosti poskytol výrazné výhody veľkým stranám a drasticky oslaboval regionálne zastúpenie.
Jedným z hlavných problémov dnešného modelu je, že celé Slovensko tvorí jediný volebný obvod, čím sa deformovala prirodzená politická súťaž. Tento systém síce zabezpečuje jednoduchý prepočet hlasov, no zároveň často vytláča regionálne témy na okraj a posilňuje dominanciu veľkých politických centier, najmä Bratislavy. Aj preto občania v iných častiach Slovenska často vnímajú, že ich hlas má menšiu váhu, alebo že problémy ich regiónov nie sú dostatočne počúvané a že rozvoj aj riešenia sa sústreďujú predovšetkým v hlavnom politickom centre, ktorým je Bratislava. Navyše, v súčasnej situácii, keď jedna alebo dve strany dokážu zostaviť vládu len s malým koaličným partnerom, vzniká riziko koncentrácie moci, politickej machinácie a oslabovania demokratických princípov.
Viac demokracie a diplomacie
Z tohto dôvodu Technokratická liga presadzuje, aby Slovensko bolo rozdelené na štyri volebné obvody: Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko a dodatočne Bratislavský kraj. Každý z troch hlavných regiónov by mal 45 poslaneckých mandátov a Bratislava, ako špecifický a osobitný región, by mala 15 mandátov. Týmto 30-30-30-10 rozdelením sa zabezpečí, že rozhodovanie v Národnej rade bude lepšie odrážať potreby všetkých častí Slovenska, nielen hlavného mesta.
Rovnako si uvedomujeme, že aktuálna päťpercentná hranica pre vstup do parlamentu môže byť príliš vysoká pre menšie politické zoskupenia, ktoré reprezentujú špecifické názory alebo regióny, a nový volebný systém umožní väčšiu reprezentáciu už „zabehnutým“ stranám, čo zase spôsobí stagnáciu politického súboja. Preto navrhujeme znížiť túto hranicu na štyri percentá. Takéto zníženie umožní väčšiu reprezentatívnosť, dá priestor novým nápadom a občianskym iniciatívam, no zároveň si zachová stabilitu parlamentného systému.
Ďalšou zásadnou súčasťou našej predstavy je aj zmena v spôsobe zostavovania vlády. Veríme, že ak žiadna politická strana nezíska najmenej 30% hlasov vo voľbách na celoštátnej úrovni, prezident by mal vymenovať za predsedu vlády iba takú osobu, ktorá preukáže schopnosť vytvoriť vládu s podporou najmenej troch politických subjektov v parlamente. Tento krok by zabezpečil, že vlády nebudú vznikať len spojením jednej silnej strany a jedného slabého partnera v novom obvodovom systéme, kde by hrozila príliš veľká centralizácia moci, ale že vláda bude musieť sa orientovať na širší konsenzus, väčšiu mieru internej diplomacie a skutočnú pluralitu názorov.
Návrh
Náš návrh teda je, že Slovensko by sa pre účely volieb do Národnej rady malo rozdeliť na štyri volebné obvody: Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko a Bratislavský kraj. Tri hlavné regióny by získali po 45 poslaneckých mandátoch, Bratislavský kraj by mal 15 mandátov.
Súčasne navrhujeme zníženie percentuálnej hranice pre vstup do Národnej rady zo súčasných 5% na 4%, aby aj menšie politické subjekty a regionálne iniciatívy dostali reálnu šancu byť zastúpené v parlamente.
A zavedenie pravidla, podľa ktorého v prípade, že žiadna strana nezíska aspoň 30% platných hlasov, prezident môže vymenovať za predsedu vlády len osobu, ktorá preukáže schopnosť vytvoriť vládnu koalíciu najmenej troch politických subjektov.
Navrhované zmeny majú za cieľ posilniť regionálne zastúpenie občanov v Národnej rade, podporiť vyvážený rozvoj všetkých častí Slovenska a zvýšiť pluralitu a reprezentatívnosť vlády. Rozdelenie Slovenska na štyri volebné obvody, zabezpečí lepší regionálny prístup k politickým rozhodovaniam a zároveň rešpektuje špecifické hlavné postavenie Bratislavy. Zníženie percentuálnej hranice pre vstup do parlamentu umožní širšiu reprezentáciu názorov voličov. Podmienka vytvorenia vládnej koalície najmenej troch politických subjektov v prípade, že žiadna strana nezíska najmenej 30% platných hlasov, zase zabraňuje koncentrácii moci, politickej machinácií a podporuje vyváženú spoluprácu v parlamente.
Prečo Bratislava ako samostatný volebný obvod?
Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, má špecifické postavenie v rámci krajiny a politiky. Často je tento kraj nazývaný aj „bublinou“ v porovnaní s ostatnými regiónmi na Slovensku. Ide celkovo o to, že Bratislava je osobitným centrom politického, ekonomického a kultúrneho diania a zároveň najväčším mestom s najvyššou koncentráciou obyvateľstva. Tento „guľáš“ v súčasnom systéme, kde celé Slovensko tvorí jeden volebný obvod, môže viesť k tomu, že hlas Bratislavčanov má odlišnú váhu, pre ich odlišné potreby, v porovnaní s hlasmi voličov z iných regiónov. Zriadenie samostatného volebného obvodu pre Bratislavu by umožnilo lepšie zohľadniť jej špecifiká a s prepojením Západného obvodu by potreby tohto regiónu zabezpečilo spravodlivejšie zastúpenie jeho obyvateľov v parlamente, ktoré by dobre reflektovalo aj ich špecifické kultúrno-spoločenské témy.
Úprava financovania politických strán v novom volebnom systéme
Aktuálny systém financovania politických strán na Slovensku je úzko spätý s volebnými výsledkami. Strany získavajú financie, štátne príspevky, na základe počtu získaných hlasov a mandátov v parlamente. Tento systém však môže zvýhodňovať väčšie a už „zakorenené“ strany, zatiaľ čo menšie a nové politické subjekty majú obmedzené možnosti financovania, čo môže brániť rozvoju politickej pluralite a rozdielu názorov na pôde parlamentu.
V súvislosti so znížením volebnej hranici na 4% a zavedením viacerých volebných obvodov je potrebné prehodnotiť aj systém financovania politických strán. Pre tento dôvod dodatočne navrhujeme aj tieto nasledovné úpravy.
V prvom rade navrhujeme celkové zníženie výšky štátnych príspevkov (predstava je od 10% až okolo 25%). Súčasná výška príspevkov za hlasy, za činnosť a za mandáty vedie k prehnanej finančnej výhode strán, ktoré sa už raz do parlamentu dostali. Strany by mali byť motivované získavať prostriedky aj od svojich členov a podporovateľov, čo podporí ich prepojenie so spoločnosťou, transparentnosť hospodárenia a silnejšie ukotvenie v reálnom živote voličov. Zároveň odmietame návrhy na zníženie hranice na získanie príspevku pod súčasné tri percentá a to aj pri našom návrhu o úprave volebného systému, dokonca by sme mohli uvažovať až o navýšení tejto hranici. Politická strana, ktorá nie je schopná presvedčiť aspoň tri percentá voličov, by nemala byť financovaná z verejných zdrojov. Účasť v politike má byť v prvom rade záväzkom a verejnou službou, nie nástrojom na získavanie financií pre nekonzistentné alebo účelovo vytvorené zoskupenia.
V prípade vzniku nových strán považujeme za primerané zvýšiť aj počet podpisov potrebných na ich registráciu. Vstup do politiky by nemal byť síce podmienený veľkou administratívnou záťažou, ale ani automaticky odmeňovaný štátnymi financiami bez jasnej podpory voličov. Takéto opatrenie by odbúralo neprofesionálne a zbytočné iniciatívy od skutočných politických subjektov, ktoré majú ambíciu vstúpiť do verejného priestoru a vytvoriť pluralitu názorov v politickom boji. Preto tu považujeme za správne, aby vznikajúce strany potrebovali na registráciu aspoň 15 000 podpisov od občanov.
Ako by to teda vyzeralo?
Ak by ste si chceli lepšie predstaviť, čo konkrétne by znamenalo zavedenie štyroch volebných obvodov, zníženie volebnej hranice na 4% a zavedenie pravidla o minimálne trojčlennej koalícii, rozhodli sme sa zľahka modelovať výsledky parlamentných volieb 2023 podľa týchto nových pravidiel.
Namiesto jedného celoslovenského volebného obvodu by Slovensko bolo rozdelené na štyri: Západné, Stredné, Východné Slovensko a Bratislavský kraj. Každý z troch hlavných regiónov by mal 45 mandátov a Bratislava ako osobitný obvod 15. Výsledky strán v jednotlivých krajoch boli prepočítané D’Hondtovou metódou, ako to zákon ukladá.
Do parlamentu by sa dostali tie isté strany ako vo voľbách 2023, no rozloženie mandátov by bolo o niečo odlišne. Práve menšie strany ako KDH, SaS či Aliancia – Szövetség by v niektorých regiónoch získali viac mandátov ako v celoslovenskom obvode, pretože ich podpora je výrazne koncentrovaná na konkrétnych územiach. Naopak, strany bez regionálneho „jadra“ alebo s rozptýleným voličstvom by mohli pocítiť mierny pokles. Rovnako sa ukazuje, že aj pri rovnakom percentuálnom zisku hlasov ako v realite by niektoré strany (napríklad Smer-SD) dosiahli lepšiu pozíciu na zostavenie vlády, no zároveň by vďaka trojkoaličnému pravidlu museli vstúpiť do rokovaní s viacerými partnermi. Znamenalo by to viac rokovaní, viac diplomacie a väčšiu potrebu konsenzu (no to je presne to, čo od parlamentnej demokracie aj očakávame). Vyzeralo by to teda následovne:
| Strana/Hnutie | Počet mandátov spolu | Plošné % výsledky | Mandáty Západne Slovensko | Mandáty Stredné Slovensko | Mandáty Východne Slovensko | Mandáty Bratislava |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Smer | 41 | 22,5 | 14 | 13 | 11 | 3 |
| PS | 29 | 18,8 | 9 | 8 | 6 | 6 |
| Hlas | 27 | 14,5 | 8 | 9 | 8 | 2 |
| OľaNO | 15 | 8,8 | 4 | 3 | 7 | 1 |
| KDH | 11 | 7,4 | 0 | 5 | 5 | 1 |
| SaS | 9 | 7,3 | 3 | 2 | 2 | 2 |
| SnS | 7 | 5,3 | 2 | 3 | 2 | 0 |
| Szövetség | 7 | 4,2 | 5 | 0 | 2 | 0 |
| Republika | 4 | 3,4 | 0 | 2 | 2 | 0 |